Název

Slovenský kras 2018 10

Popis

Vždy, keď do Slovenského krasu zavíta z najkrajšieho európskeho mesta - Prahy - môj priateľ a jaskyniarsky súputník Pali Kubálek, zaváňa to krasovou bádateľskou robotou niekoľko dní za sebou od rána do večera. S Palim sa poznáme presne 20 rokov. Pali je freelance anthropologist, čo vo voľnom preklade znamená antropológ na voľnej nohe. Vykopávanie a antropologické analýzy ľudských ostatkov zo zeme zrejme neuspokojovali jeho bádateľského ducha, a tak sa zvedavo zahĺbil ešte nižšie do podložia. Jaskyniarči v našom i jednom pražskom klube, zaujíma ho všetko, čo tvorí jaskynné sedimenty, odoberá vzorky pre mikrobiologické analýzy a aby toho nebolo málo, na moju hrôzu sa upísal čertovi – jaskynnému speleopotápaniu. To je totiž najnebezpečnejšia obdoba potápania. Nevyrovná sa tomu ani let na Mars, taký je to masaker. A to som sa potápal neďaleko Shark alley v Atlantiku, kde „veľké biele žraloky“ hodujú na uškatcoch juhoafrických, preto na Paliho hľadím s úctou. Vystrašil ma totiž na smrť, keď mi pred očami zmizol v brutálne úzkom a nízkom (0,8x1 m) odtokovom sifóne Prdiacej studničky (Fingó-kútka), dosiaľ neznámej a zavodnenej nepreskúmanej jaskyni pod kapustným poľom v Košickej kotline, kde sa „nadžgal“ v kompletnom speleopotápačskom výstroji vrátane dvoch fliaš s dýchacou zmesou na boku, lebo po hodnej chvíli vzduchové bubliny prezrádzajúce, že nešťastník je ešte nažive zmizli, a ja som si ležiac v odporne mokrom blate už pripravoval pohrebnú reč i výpoveď pred košickým vyšetrovateľom. Z tejto neuveriteľnej diery, kde sme za technickej pomoci požiarnika a jaskyniara Laciho Juhásza z Rožňavy vyčerpali výkonným čerpadlom vyše 200 000 litrov vody, pričom hladina vody klesla len o desať centimetrov (!), zverejnil Pali – inak vášnivý fotograf – pár záberov, tak sa pozrite na to čudo, lebo táto drobná diera, kde sa ledva vtrepe dospelý človek, kde sa skoro nedá ani otočiť, a v ktorej drieme celýýýý oceáááán, je len pár kilometrov od Košíc, a veru nemá obdobu. Paliho návštevu sme zapracovali ako vždy do našich služobných povinností, a tak môžete vidieť ako sa odsáva jedovatý plyn z Brečtanovej priepasti na Dolnom vrchu, aby sme mohli z tejto životohrozujúcej jaskyne bezpečne odobrať vzorky, ktoré môžu pomôcť pri lúštení jej vzniku. V jaskyni sme po objave našli fašistickú prilbu z druhej svetovej vojny, a v priepasti povyše, takzvanej Psej diere, sme kedysi vykopali 20 psov, čo dokumentuje nebývalú mieru pastierskeho obhospodarovania okolitej krajiny. Aby bol triumvirát úplný, poniže sme vykopali priepasť, v ktorej každú jar vystúpi až do výšky 8 metrov vodný stĺpec, a v podobe potoka sa napokon z jaskyne vyleje a tečie až do vyvieračky Studňa pri Hradnom buku, ktorej rozbahnený výver Pali takisto zvečnil. Pre niekoho je to s tými psami a CO2 možno morbídne, ale pre mňa je to najkrajšie miesto na svete, lebo práve tu som sa pred vyše dvadsiatimi rokmi, a práve koncom októbra, zoznámil so svojou celoživotnou láskou. Nasledujú fotky od prameňa rieky Turňa. Je to symbolické, lebo prameň som navštívil aj so svojimi synmi, ktorí ako 8- a 9-roční objavili jaskyňu, do ktorej sa kedysi vlievala celá rieka Turňa, aby popod planinu Dolný vrch vytiekla v Maďarsku. V tom čase totiž Turniansku kotlinu uzatvárala hrádza medzi pahorkom Gyur pod Turnianskym hradom a najvýchodnejšou časťou planiny Dolný vrch. Svojím objavom Veľkej siene dokázali, že Turnianska kotlina fungovala ako tzv. polje. Záver albumu tvoria zábery dokumentujúce istú časť azda najhlúpejšieho projektu, aký mohol v Slovenskom krase kedy vzniknúť. Prieskumné banské dielo Viola vyrazili pred vyše päťdesiatimi rokmi. Okrem toho, že pri razení raziči prebúrali krásnu senilnú jaskynnú dutinu s jazerom na dne a s perfektne vyvinutými sintrovými formami – normálne ňou prešli ako keby cez ňu prešiel vlak, pričom fárali ďalej na sever, až kým ich nezastavila záhadná puklina. Záhadná preto, lebo sa z nej v istých obdobiach roka ozýval taký hukot, že raziči odmietli raziť ďalej a táto skutočnosť mala za následok ukončenie trhacích prác a opustenie pracoviska nadobro. Nevie sa dodnes, či to hučal silný prievan v neznámej jaskyni alebo mohutný podzemný vodopád v nej. V okolí po chlapoch zostali ďalšie dve diela, ktoré sú životunebezpečné do dnešných dní. Našťastie tam málokedy zablúdi živá duša. Posledným príspevkom do albumu by mala byť prakticky úplne neznáma jaskyňa v Turnianskej kotline, o ktorej nám kedysi v osade Rádvány na Hornom vrchu rozprávala starenka, pani Krankillová. Pohostila nás makovými rezancami a rozhovorila sa, že keď cez vojnu chodievala peši z planiny do školy dolu v dedine, chodievala okolo jaskyne. Skazke som bol uveril, vybral som sa ju hľadať a systémom, kade by som išiel do školy v jej koži, som jaskyňu prisámbohu našiel. Je to záhadná dutina, lebo ju nevedno kedy umelo, invazívne, nechtiac otvoril človek. S Palim sa nám podarilo zísť až na skalné dno, a tak už pre nás nepredstavuje záhadu. Vzorky do nášho Múzea zo všetkých navštívených lokalít majú dokopy 50 kíl, a umýval som ich pol dňa.
Foto: Pavel Kubálek
Text: Gabi Lešinský

Kategorie a štítky

Nastavení